26/05/2026
Potrebovala som trošku získať odstup, aby som v návale emócií, ktoré neviem skrývať nevykričala do sveta.
V sobotu sme si vyhrnuli rukávy a uložili oblečenie do krabíc, potrebujeme priestory vypratať kvôli rekonštrukcii. Na chodbu aj wc máme peniaze z Vianočných trhov čo ste nás podporili kúpu kapustnice a nápojov.
Za hodinu a pol sme mali všetko pobalené, čas nám vyšiel tak sme si s deťmi opekali špekačky. Keď sme už boli na odchode jednej našej mamičke prišlo zle teda stav, taký že dve sme ju podopierali a tretia dvíhala nohy, nebola schopná doslova paralyzovaná, zažili sme taký stav ,ale nie v takom merítku, že od krku dole človek nevládny, svaly zlyhali. Volala som záchranku, s nádejou že sa pomôže, v záchranke áno, ale na oddelení, to už bolo o niečom inom. Našu mamičku prepustili v ten deň o 18 hod už bola doma, podali sa infúzie a lieky od bolesti a "úkol splnen.,,
Ona je už zúfalá a popravde ani my nevieme ako jej pomôcť človeku v 58 rokoch keď mu stačí najmenší pohyb a od chrbtice ho svaly nepočúvajú jej vravia že je to spôsobené psychosomatikou. Nie som doktor, ale príde mi to ako výhovorka ako sa pacienta slušne zbaviť a toť poraď si sám. Poviem to tak ako to mám na srdci ak nemáte známosti ste totálne v keli čo platí v tomto prípade.